Na konci leta I.

Vidíš tie krídla, lietať za letného dňa?

V hukote vetra a cez polia klasov?
Pod kvitnúcimi stromomami z nášho sna,
som vchádzal ti rukami do prameňa vlasov.


Tvoj zastretý pohľad a slzy v očiach,
mi ukázali krásu z majstrovských diel,
si ako skvost, ktorý len nivočia,
za zvuku hudby motýlich krídel.


Drozdovia nad tebou krúžia vo výške ,
a ty necítiš nič iba vôňu lupeňov,
a tak ako nevinný zajac uniká líške,
tak vyhýbaš sa ranám bolestných kameňov.


A v tomto orchestri, v tej hudbe ticha,
kde miesto husiel a slákov lístie ševelí,
našla si pokoj a tak ustala pýcha,
srdce si vytrhla z kríkov plevelí.


Pri posledných lúčoch z nebeskej oblohy,
ked umiera slnko pre tvoje rána,
láska už zase zapriahla ostrohy,
a v pozadí škrieka posledná vrana.


Na jesennej lúke v zajatí lienok,
zakliala si čas a ten pomalšie ubieha,
v zajatí mysle a v závoji spomienok,
ti v okolí maličké šteniatko pobieha.


A v bálovych šatách, najdené v orechu,
snívaš na lúke a sleduješ tie mraky,
čo hrajú sa nezbedne a robia tak neplechu,
krásou však predčíš aj nebeské vtáky.


Vlasy ti vejú v poryve vetrov,
a s nádejou na sen čakáš so srdcom,
čakáš naň stále s kyticou kvetov,
sklamané časom stáva sa vodcom.


A tak čakáš na lúke, sama a s kyticou,
a pri tvojich nohách sa krmia holuby,
neber ten život tak veľkou lyžicou,
a nezmeň si život až takto naruby.


Alica, Rúženka a iné princezné,
každá svoj život odvtedy piká,
už nie sú dámy, už iba pocestné,
iste máš na viac, čas ti už tiká.



Ked pozriem ti do očí, vidím tie spomienky,
a na malú chviľú bolesti ustanú,
verím ti stále, nekladiem podmienky,
a všetky tie spory navždy už prestanú.


A ako anjel bez jedného krídla,
ktorého baví to zvyčajné lietanie,
nezvlietneš sama,nemáš 2 krídla,
a nato tu je to staré obíjmanie.

Pre druhú časť kliknite sem.