utorok 23. júla 2013

Fenrirova modlitba

V kútiku duše kam nedosiahol strach,
prosím Boha aby moje sny sa nestratili,
a tak ako vietor odvieva púštny prach,
prosím ho aby osudy sa pozmenili.

Ty, ktorý si v lesku jeho slávy,
mi ukázuješ cestu životom,
po takej ceste kráčali mnohí králi,
a teraz sa pýšia Božím jasotom.

Cestou trnistov ma vedieš,
pomedzi mnohé duše necudné,
pretože iba Boh a ty vieš,
čo bolo a bude podobné.

Spomienky sa mi vynárajú spomedzi myšlienok divých,
na naše spoločné chvíle teraz aj vtedy večne spomínam,
na tvoje zakliate a preveľké trápenie čo berieš si od iných,
z horkosťou srdca nedokážem stráviť a ani ich nevnímam,

Ku skale pripútaný a roky plinuly,
v srdci hnev a zášť, no duša smútila,
prišiel si ty a reťaze sa rozvinuly,
a moja posledná nádej sa mi splnila.

Chrániš ma cez deň a v noci pre mnohých bdieš,
slnko sa mnohokrát otočí na svojej púti,
pretože ty ako svedok spomedzi nás vieš,
kedy sa Boh veselí a kedy smúti.

Bez pocitov a tvárí sa prechádzaš ako tieň po okolí,
a kedykoľvek som sa trápil a nevedel som čo sa udialo,
si pristúpil odnikiaľ a s pevnou rukou čo nik neskolí,
ukázal si mi smer víťazstva a šťastie sa na mňa usmialo.

Neviem čím som si zaslúžil priateľa z dvoch drakov,
a neviem či toto všetko Ti mám splatiť životom,
ale vždy keď sa zadívam do nebeských mrakov,
viem že mám domov, hoc nie som vítaný jasotom.

Veľmi si Vážim čo pre mňa robíš, a s pokorou ti dávam sľub vlkov,
hoc má neznášaš pre to čo robím, že ťa aj otravujem,
no vernosť ti dávam ako jediné platidlo od mojich priekov,
pretože Ťa mám rád a veľmi pekne Ti za všetko ďakujem.

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára