sobota 16. novembra 2013

Arianna

Na prvej stránke jej budúcnosti,
jej budúcnosť vyzerala žiarivou,
no oheň jej začal prenikať do kostí,
neviem prečo ostala prekvapenou.

Neviem ti povedať prečo sa tak cíti,
zlomená vo vnútri každým dňom.
Nevedel som jej pomôcť, držala sa nití,
len som ju sledoval, ako pomaly prepadá snom.

Aj anjeli mali svoje divné schémy,
no Ona to brala za priveľký extrém,
vravela mi, že ako má rada nemých,
 a teraz ako blázon ma na duši ekzém.

"Kde som schybila?" stonala nad krížmi,
jej srdce je zničené a rozbité na tri,
a pomaly sa zvíja do siete s nožmi,
nemá kam ísť a ani nevie kam už patrí.

A tak ostala stáť s ohňom čo ju spáli,
hoc vo vnútri horela, v očiach mala dážď,
už ľúbi len bolesť, tak ako zlí králi,
teraz je sama, city má len pre klam a zášť.

Chce ísť domov, no nik ju tam nečaká,
je to jediné miesto kde zaspáva zlomená,
nemá kam ísť, má sa za hlupáka,
nik jej neutrie slzy, ostáva ranená.

...OTVOR UŽ OČI A POZRI SA VON!!
A POZRI SA NA TIE STRATENÉ DÔVODY!!!
OPUSTILI ŤA!!! TAK SKONČI TEN HON,
A ZABUDNI NA MINULOSŤ, BOLI TO NEHODY!!!

... buď silná, buď silnejšou než si myslíš,
a začni trhať siete ktoré Ťa pútajú,
neboj sa omylu, i tak sa nemýliš,
zabudni na tých, čo v srdci ťa nemajú ...

... no schováva pocity, ktoré cíti,
a stráca sny, ktoré už nemôže nájsť,
možno že až ako blázon raz vycíti,
že v živote musíme ešte hlbšie zájsť.

... nemôže nájsť svoj domov,
a ani nemôže nájsť svoj zmysel,
možno že už len iba niekoľko zlomov,
a potom si snáď konečne vyčistí myseľ ...

pondelok 4. novembra 2013

Queen of Hearts and Spades

V tieni môžem byť kým chcem,
nežný vojvoda i režisér scén,
ale tá pieseň, ktorú mám v duši,
do rytmu srdca ktoré mi buší.

Každý deň, pre Teba mám masky,
úsmevom na čele zakrývam si vrásky,
počujem tvoju dušu spoza slov,
vnútro mám temné, miesto srdca nov.

Som stratený, no nádej mi žiari,
slzy mi vyschli už z toľkých tvári,
nechcel som bolesť, len nádej už mám,
som jediný fantóm spomedzi dvorných dám.

Idem rýchlo, a chcem byť chcený,
niekedy mám dosť byť len tým nemým,
potom však súcit z bolestí rán,
lásku a šťastie, je to čo ti dám.

Som stratený, preto len pomáham,
srdce mám vyžraté, telo len namáham,
kde nie je strach, nič ťa už nebolí,
buďte však šťastný, ja už sa zahojím.

Nevravím že som anjelom podobný,
no to čo robím nie sú len náhody,
keď porazíš strach a pochopíš osud...
..dovtedy ťa však prosím, len ma nesúď.

Rýchlo mi odtrhli to víno mladosti,
ostal som nahý, ukázal slabosti,
je to zmena v takýto čas,
málo som sa nabažil tých svetských krás..

V závoji holubíc a v sivom kabáte,
Tí čo ste si zvykli a na mňa len čakáte,
život je o ruži nie láske a štastí,
čo z ruže vzíde, to nech vás chrastí.

Tí ktorý kráčajú poza sochy ako ja,
vedia že všetko sa mení, preto sa neboja,
idoly katedrál sťa tiene tu blúdia,
nesúďte pocestných, všetci sme ľudia.

A to bludisko okolo srdca čo mám,
po toľkých etapách blúdim v ňom sám,
preto nechcem aby ste sa trápili,
a do šťastného obdobia sa spoločne vrátili.

Nesmútim, neplačem, len buďte šťastný,
vezmite si šťastie, aj to ktoré vlastním,
keď nakoniec v živote budete sami,
bude to ťažké hrať sa na dámy.

Možno mi vravia Majster dvoch tvári,
ale ja som ten ktorý vás úprimne víta a zdraví,
lebo čaká Vás tma, tak počujte môj hlas,
raz príde samota vôkol bude mráz.

Jedine čo mi na duši lahodí,
keď všetci sú šťastný a nik si neškodí,
jedine čo chcem, je len nech sa ti darí,
nič neteší ma viac ako Tvoj úsmev na tvári.