jej budúcnosť vyzerala žiarivou,
no oheň jej začal prenikať do kostí,
neviem prečo ostala prekvapenou.
Neviem ti povedať prečo sa tak cíti,
zlomená vo vnútri každým dňom.
Nevedel som jej pomôcť, držala sa nití,
len som ju sledoval, ako pomaly prepadá snom.
Aj anjeli mali svoje divné schémy,
no Ona to brala za priveľký extrém,
vravela mi, že ako má rada nemých,
a teraz ako blázon ma na duši ekzém.
"Kde som schybila?" stonala nad krížmi,
jej srdce je zničené a rozbité na tri,
a pomaly sa zvíja do siete s nožmi,
nemá kam ísť a ani nevie kam už patrí.
A tak ostala stáť s ohňom čo ju spáli,
hoc vo vnútri horela, v očiach mala dážď,
už ľúbi len bolesť, tak ako zlí králi,
teraz je sama, city má len pre klam a zášť.
Chce ísť domov, no nik ju tam nečaká,
je to jediné miesto kde zaspáva zlomená,
nemá kam ísť, má sa za hlupáka,
nik jej neutrie slzy, ostáva ranená.
...OTVOR UŽ OČI A POZRI SA VON!!
A POZRI SA NA TIE STRATENÉ DÔVODY!!!
OPUSTILI ŤA!!! TAK SKONČI TEN HON,
A ZABUDNI NA MINULOSŤ, BOLI TO NEHODY!!!
... buď silná, buď silnejšou než si myslíš,
a začni trhať siete ktoré Ťa pútajú,
neboj sa omylu, i tak sa nemýliš,
zabudni na tých, čo v srdci ťa nemajú ...
... no schováva pocity, ktoré cíti,
a stráca sny, ktoré už nemôže nájsť,
možno že až ako blázon raz vycíti,
že v živote musíme ešte hlbšie zájsť.
... nemôže nájsť svoj domov,
a ani nemôže nájsť svoj zmysel,
možno že už len iba niekoľko zlomov,
a potom si snáď konečne vyčistí myseľ ...
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára