či nechať odísť je tou najväčšou láskou.
A pritom démoni v mojej hlavy vždy to vraveli,
že, koniec koncov, o teba prídem...
... A koľkokrát som zvliekol svoje kože?
Toľkokrát, že sa už cítim ako had.
Cintorín musí byť plný tých ľudí,
ktorými som bol, a pritom každý z nich ťa mal rád...
Chýba mi všetko.
A nič.
Zároveň.
Ľúbim ťa,
až dokiaľ sa nestaneš len slovami
a príbehmi, básňami a snami...
... a nejednou knihou o východe slnka, nádeji a drakoch...
...jedna ruža s mnohými menami...
... A nechcem mať pokoj.
Chcem naspäť tie neskoré noci,
chcem mať čierne kruhy a vpadnuté oči,
chcem žiarivé hviezdy, lásku a
hnev, city a bolesti.
...chcem sa znova stretnúť
s tebou na rázcestí...
... tak ako prvý krát...
Chcem vdýchnuť život...
a vydýchnuť báseň...
... a aj tak, koniec koncov, sme len hviezdny prach,
čo prekrížil smery nebeských dráh.
...Osamelý, s túžbou sa k niekomu pritúliť...
... a v mojich snoch,
vždy nájdem si cestu.
... späť k tebe.
...konečne zažiť tú báseň o nás dvoch...
