divadlo skončilo, zatiahli opony,
keď z kadila unikal posledný tymián,
na zem dopadol strhaný safián...
Slnko a mesiac si tancujú valčík,
pod stĺpmi nebies, čo držia nám deň,
však rodia tie noty pre husľový sláčik,
ktorý Ti kúzlil nádherný sen.
Vietor či dych? Ba hanblivý šepot,
čo do srdca vdýchol ten plameň,
a už za čistinou sĺz nepočuť cupot,
len to tajomné a temné Amen.
Čo ostalo z piesne je tanec labutí,
a more horkosti čo skolilo hať,
tak zaspalo srdce, ktoré nik nebudí,
a temnota čaká, že kedy si ho vziať...
Konečne končí homília dvoch časov,
ktorá sa vinula ako stuha vo víne,
vejúca nad poslednými perlami z vlasov,
je nádejou pre anjela zomierajúceho v zime...
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára