Za neskorého rána na rušnej ulici,
keď začal sa predaj na miestnej tržnici,
bolo raz jedno maličké dievčatko,
ktoré tam stálo ako špinavé kačiatko.
Stálo si tam tak v červenej suknici,
v košíku srdcia, čo predáva na ulici,
"
Mám krásne srdcia, ktoré sú na predaj,
pre čerstvo zaľúbených, i pre tých na vydaj."
"
Stojte pane, kúpte si srdce láskavé,
dobrodružné, súcitné, alebo aj hravé,
že ste to vy, tak znížim Vám ceny,
kúpte si jedno a Váš život sa zmení."
A pán sa zastavil, pozrel do košíka,
s úsmevom na tvári, no bledý sťa osika,
prezeral si srdcia, že ktoré mu len vyhovie,
no po chvíli vyberania, len dievčatku odpovie.
"
Milá slečna, musel som sa pri Vás zastaviť,
a opýtať sa, či by ste to moje vedeli opraviť?
Viete, som doktor, a aj skúšal som odvary,
no ale pocítiť lásku, to stále sa mi nedarí."
"
Prepáčte pane, ja ich len predávam,
podobné opravy priveľmi nezvládam,
avšak ak prídete pred krčmu U Slepca,
tak oproti sa dá opraviť u Srdcotepca."
"
Ďakujem krásne.", odvetil doktor,
a vystrelil od nej, len ostal vietor,
náhlil sa ulicou, krokom ako beh,
ani si nevšimol, že v krpciach má sneh.
Po chvíľke náhlenia, prišiel na to miesto,
opustená budova na dverách s hviezdou,
zavŕzgali dvere a na zemi len smietko,
preto sa opýtal "
Je tu vôbec niekto?"
Zrazu sa ozvalo "Zákazník! Konečne!
S čím, že Vám to pomôžem srdečne?"
A zo zadnej kutice vyšla postava,
a nášho doktora láskavo vítava.
"
Prichádzam od slečny s červenou suknicou,
ktorá predáva srdcia dolu celou ulicou,
riekla mi o Srdcotepcovi, že mám sa uňho zastaviť,
lebo on by mi vedel srdce moje opraviť."
"Tak to som ja!", riekla tá postava,
"A čo máte za problém? Bolí od sklamania?",
Doktor siahol do vrecka, ktoré mal gumené,
a vytiahol to svoje srdce, úplne zlomené.
"Och, Bože! Je skrz na skrz úplne zničené!"
"
To znamená, že už nemôže byť opravené?"
"Och to nie! Len nejaká chvíľka... ak nezačne zúriť."
"
No to bude problém pane, nechcem Vás súriť."
"A prečo? Azda sa idete ženiť?...", vtipkoval veselo,
"
Popravde, áno. ", odpovedal doktor trochu nesmelo,
"Oh, aha, tak to Vám blahoželám!", riekol trochu zaskočene,
"
Ďakujem Vám. Len čo z toho, keď srdce mám zničené?"
"
Viete, čochvíľa má čaká snúbenka pred oltárom,
a liečil som si srdce kadejakým zázračným odvarom,
no nič nepomohlo, na tvári nosím nejednu masku,
a moje srdce stále nie je schopné cítiť lásku..."
"Chápem, že je to veľký problém, no nevešajte hlavu!
Nechajte mi ho na chvíľu a hneď začnem opravu,
opravím Vám Vaše srdce, a znova budete môcť ľúbiť,
avšak, že to bude ihneď, tak to Vám ale nemôžem sľúbiť..."
"
Ďakujem Vám krásne!", riekol doktor tak vďačne,
"
Postarajte sa mi oň.", dúfajúc v zmenu tak značne,
"Za málo, zastavte sa poň, len nevedno kedy."
"
Nebojte sa, ja budem vedieť." a odišiel už menej bledý.
"
Kúpte si srdce láskavé...", znie celou ulicou,
keď doktor opúšťal dom s deravou bridlicou,
"
Ďakujem za radu!" odchádzajúc pozdravil,
Dievčatko sa len usmialo, lebo vie, že sa uzdraví.
O pár dní na to, na sviatok, "
Haló, ste doma?"
"Och, to ste vy, ako keby som Vás zvolal!"
"
Áno to som ja, a nesiem Vám koláč za opravu."
A obaja si šli sadnúť za stôl popíjať kávu.
"Ďakujem za koláč, žiaden zákazník ma takto neocenil.... je veľmi chutný!"
"
To je to najmenej pre človeka, ktorý vidí, že som smutný."
"Och áno, ohľadom Vášho srdca...", riekol Tepec zahanbene.
"
Áno? Je s ním nejaký problém? Je vôbec opravené?"
"Viete... no... chýbajú mu súčiastky pre cítenie lásky...",
"
Aha... chápem...takže žiadna láska, len v srdci otázky...
som neschopný Ju ľúbiť... a už vybrala si látku na šaty",
povedal doktor a sklonil svoju hlavu vo vnútri úplne zodratý.
Srdcotepcovi ho prišlo priveľmi ľúto,
a preto sa rozhodol urobiť dobrý skutok,
"Nebojte sa, ešte môžem niečo vykonať,
nebojte sa milý pane, nebudete banovať."
"Len príďte zajtra." riekol doktorovi odhodlane,
"
Och srdečne Vám ďakujem láskavý pane."
"Za málo doktor! Mile rád Vám pomôžem,
sklamať dobrého človeka predsa nemôžem!"
A tak opustil doktor tú prašnú kuticu,
zašliapol po ceste špinavú plošticu,
sledujúc doktora pod nebom čo sa mračí,
si Tepec s rukou na srdci hovorí: "Bude to stačiť?"
Na druhý deň: "
Pozrite sa na tie žili!
Je červené, hrejivé, sťa šili ho víly!
Je to úžasný pocit znova tak milovať!,
Oh, a moja snúbenka! Tá sa len bude radovať!"
"Skutočne? No to som rád...", povedal nesmelo,
"Je skutočným zázrakom, že Vám nezotmelo."
"
Mnohokrát ďakujem! Mám svadbu na svitaní,
a vy milý pane ste na mojej svadbe vítaní."
Odišiel doktor s radosťou v kroku,
a Tepec ostal sám, so slzou v oku,
a o niečo na to, v špinavej kutici,
sa zjavilo dievčatko v červenej suknici.
"
Och, úbohý Tepec, prečo si len toto robíš,
prečo sa s kúskami svojho srdca s každým delíš?"
"Heh... pozri sa kto to hovorí, ty predávaš srdcia,
a pritom v hrudi ti bije iba prázdnota cudzia."
"
Máš pravdu, že nemám srdce, no duša mi netrpí hladom,
lebo to moje srdce iba prestalo mať moje telo rado...",
A Tepec si len utrel slzu z oka, kým dievčatko hútalo,
"Aha... tak vezmi si moje... no, teda to čo z neho ostalo."
"
Dávaš mi srdce, lebo ho nutne potrebujem?",
"Áno, lebo máš život pred sebou, tak ti ho darujem."
Dievčatko objalo Tepca v slzách a začalo sa radovať,
a Tepec si ju pritisol v nádeji, že bude jej pasovať.
A tak sa ligoce ranné slniečko na oknici,
na nespiace dievčatko v červenej suknici,
čo čítalo rozprávky čakajúc na doktora,
pre jeden príbeh nespalo... to je ale potvora.
"
Spala si vôbec, ty malá nezbednica?
Dúfam, že sa ti páčila naša nemocnica.
Len som chcel vedieť ako sa máš,
predtým ako sa na zákrok nachystáš."
"
A chcem aby si vedela, že som už poďakoval,
rodine človeka, čo ti nové srdiečko daroval."
"
Ďakujem doktor, že ste im to odkázal, ste veľmi milí,
a som rada, že sa Vám páčili Srdcotepcove žili."
"
Koho?", spýtal sa doktor, veľmi začudovane,
"
To nevadí doktor, každý zvyčajne naňho zabudne.
Hlavne tí, ktorím pomohol, spomienky im zapadnú,
ale ja, pán doktor, naň nikdy nechcem zabudnúť. "
