ak bolesť z lásky si lieči z hrozna,
a hoc láska bolí, aj liečiť smie,
iba len ak dych v šepote odpovie.
A len ak zranený sa stane doktorom,
len vtedy sa zdá väzenie oporou,
lebo keď srdce sa hravosti bojí,
tak myseľ sa topí s očami v mori.
A tak blízkosť dvoch ľudí je na dve stadie,
a nik nemôže vidieť kvitnúť tie ľaľie,
lebo za múrmi býva najväčšia tma,
keď lampa je Ti náhradou nočného sna.
Čím by sa duchovia mali od toho lýšiť,
keď cítime to isté, niet sa čím pýšiť,
a vo chvíľke slabosti duše by precitli,
nad zlomeným srdcom, ktoré už necíti.
V momente voľby a nepresnej mierky,
skúmame cesty cez kľúčové dierky,
väznení myšlienkou o našom zajatí,
ktoré len pominie vo vzájomnom objatí.
Zranením cítime, že v skutku sme na žive,
a nie tak ako fotke zspravenej na pive,
a hoci niekedy blúdime v zajatí stromov,
v skutku len hľadáme náš pravý domov.
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára