a nie je to sen, lež láskou sme dojatý,
lupene vejú pod klenbou z baroka,
no a ty jediný si mi padol do oka.
Stuhy holubíc čo hlásia nám slávu,
nesú nám víťazstvo a tebe správu,
že jediné čo chcem v živote mať,
je túžiť, je žiť a veľmi ťa milovať.
Tie nebeské lúče hrejú ti tvár anjela,
si ozdobou fresky od majstra Micheallangela,
tie tvoje vlasy ti vejú s vôňou ľalie,
verím že sním, že si dar od Panny Márie.
Pery mám skrehnuté od toľkej krásy,
že nevnímam kríže pre naše spásy,
a pohľadom do očí, bože, tak krásnych,
len myšlienka s tebou je ako žiť v básni.
Naše pohľady pod krížom Pána,
nám sľubujú krásu zajtrajšieho rána,
a v žiari ohňa nedeľných svieci,
mi zranené srdce potichu liečiš.
Ten trepot krídel keď zazvonia zvony,
a bozkom pred chorálom sa osud nám zrodí,
znamenie nebies s anjelskou oporou,
srdcom je láska najväčšou potvorou.
Liečivý dotyk tých tvojich rúk,
mi naplnil život a zbavil ma múk,
a za nádherného vánku lupeňov,
chrániť ťa chcem od rán kameňov.
Možno že často ťa láskou volám,
a možno že niekedy upadám k modlám,
a to len preto že chýbať ti viem,
dúfam že tušíš ako ťa milujem.
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára