Zrodený z krví vlčieho údolia,
neroní slzy, city ho nebolia.
No strhaná víla spomedzi skál,
chcela s ním zažiť jesenný bál.
Chcela mu naplniť po čom tak túži,
no zábranou sa stalo ich srdce z ruží,
lebo ako plamienok sviece za vánku,
duša mu zaspala vo večnom spánku.
Jeho čas spánku však pomaly končí,
a krvavá správa mu treští z očí,
nuž, hlasom prerýva tu pokojnú noc,
túžiace srdce chce mať pomstu a moc.
Čas začal sa sypať sťa Saharský piesok,
za príchodu škrabancov na sadoch z liesok,
jeho zblúdile srdce sa však dožilo cesty,
na ktorej nemožno nájsť tie slávne Tri sestry.
Nuž, stal sa tieňom blúdiaci po stenách,
a ťažoba sa nesie na vílých ramenách,
lebo dala mu polia, na ktorých hniezdil,
čo ona sa modlí k nebesiam, no jeho sú hviezdy.
Volala o pomoc až do ďalekého Ríma,
no načo sú jej viniče, keď všade je zima,
schovaná pred hnevom za stromom lásky,
opäť je vílou, ktorá má otázky...
Otázky z hádanky a na nitkách motýle,
čakajúc na raj a na nádherné chvíle,
znova sa ocitá v hradných komnatách,
hľadajúc odpoveď vo svojich debatách...
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára