pondelok 5. mája 2014

Pád

Vo vetre lupeňov jesenných ruží,
leží tam zranený sen po ktorom túžim,
avšak horiaci v samote prestáva tlieť,
pretože je to už jeho posledný let.

Ak by ho však koruna dala na piedestál,
zo zaviazanými očami by nik neostal,
a preto horiaci v znáške nádeje,
mi cnosť poslednú kvapku vína naleje.

Duša mi zaspáva keď nemá koho chrániť,
no pred smútkom za domovom sa nevie brániť,
a pri kamenných sochách vraviace: "Neplač.",
si vravím, že je neskoro na tvoje "Prepáč".

My dvaja súdime tie spoločné spomienky,
a trhám ich sťa háveď, zbytočné domnienky,
síce si rana, ktorú čas ťažko hojí,
no netreba mi nikoho, cnosť pri mne stojí.

"Bol si iným, sťa stuha vo vánku,
ktorá my viala a viazala oči,
teraz sa však zobúdzam zo spánku,
a zväzujem každého, kto ku mne vkročí."

Blíži sa búrka, lebo hľadím ti do slnka,
blíži sa tsunami, to nie je iba vlnka,
zobral si mi srdce, ktoré už nechcem späť,
som takto šťastný, lebo už nevnímam svet.

Toto je moje zbohom, a vlastne aj výstraha,
lebo som počul, že to každej pasci pomáha,
len aby si vedel, že ak sa plánuješ vrátiť,
poviem ti len jedno, ja už nemám čo stratiť...

"Tancuj a tancuj vo víre vetrov,
tak ako posledný drak zo všetkých svetov,
vravíš, že drak si letí a plameňom si robí hody,
no zabúdaš na jednu vec... ,že všetko je z vody..."


.... či slzy či pot, všetko sa cení,
život je riekou, ktorá sa mení....

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára