pondelok 19. augusta 2013

Filmová scéna: Kráľ a Jor

       Podvečer v kráľovskom paláci. Neznámy kráľ sedí na svojom vysokom tróne so zlatým stolčekom, ku ktorému vedú zlaté schody a povznesene až pyšne sa obzerá v zrkadle v jeho pravej ruke, pričom si obtáča svoje kadere okolo prsta. Je približne v strednom veku. Je veľmi pyšnej povahy a to až tak, že po celom jeho kráľovstve je známe že radšej odoprie iným akoby mal odoprieť sebe. Má na sebe drahé šaty z tých najdrahších látok a drahé kamene, šperky a prstene. Koruna je zlatá a plná drahých kameňov. Jeho miestnosť kde má trón, je osvetlená západom slnka, ktoré sa prerýva cez okenné tabule s červenými zamatovými závesmi a dopadajú na podlahu zo zlata a tiež na perzský koberec, ktorý sa mu vinie od zlatého trónu až po východ z miestnosti. Zrazu počuť drnčanie brnenia. Kamera sa otočí z kráľa na východ z jeho miestnosti kde má trón. Vo dverách sa zjaví jeden z kráľovej čestnej stráže. Je to človek čestný, plný disciplíny a poslušný svojím pánom. Jeho brnenie sa nápadne podobá na Templárske, avšak okolo drieku má oviazané tri stužky, ktoré znamenajú jeho hodnosť veliteľa, a ktoré vejú pri jeho rýchlej chôdzi. Je vystrašený a ponáhľa sa ku kráľovmu trónu, a lúče súmraku, ktoré prechádzajú cez okenné tabule trónnej miestnosti mu prebehávajú cez tvár. Veliteľ pokľakne pred schodmi ku trónu, a zo strachom v hlase mu oznamuje, že prichádzajú cudzinci, ktorý chcú kráľa vidieť. Kamera teraz ukazuje kráľa, zospodu a v zábere vidno temeno prilby veliteľa. Kráľ otočil hlavu k veliteľovi akoby z hnusom a povýšeneckým hlasom sa ho pýta prečo ho otravujú pri jeho práci. Kamera sa otočí na veliteľa, ktorý zdvihol hlavu a od toho, že je celý roztrasený mu kvapky potu stekajú po tvári a po jeho brnení. Veliteľovi strach berie slová z úst, ale nakoniec zo seba vytlačí že cudzinci chcú s kráľom hovoriť a vraj je to súrne. Pohľad na kráľa, ktorý si podá zrkadlo zo svojej pravej ruky do ľavej a položí zrkadlo na zlatý stolček vedľa trónu. Povýšenecky sa pozrie na svojho veliteľa a z hnusom mu vraví že nemá čas a nech cudzincom, za svoju námahu a cestu, dá pár zlatiek. Kamera sníma veliteľa, ktorý je neustále vystrašený, a preto neznesie kráľove opovrhovanie a zakričí že je to vážne, a kráľ by sa mal s nimi stretnúť. Spätný pohľad na kráľa. Kráľ sa zarazí. Kráľ sa zdvihne z trónu. Kamera sníma, jeho drahú obuv ako pomaly a ladne kráča dolu schodmi. Prichádza ku veliteľovi. Pohľad na kráľa ako sa skláňa ku veliteľovi a neskôr prestrih na jeho tvár ako šepká do veliteľovho ucha vetu v zmysle:
,, Ty sa opovažuješ, rozkazovať kráľovi?´´ pričom sa kladie dôraz na slovo ,,kráľovi?´´. Veliteľ celý bez seba hľadí do zeme a kmitá pohľadom po zemi, čo znamená že si uvedomil že ,,prekročil hranicu tolerantnosti´´. Ustrašene dodá že by sa o to nikdy neopovážil. Kráľ sa zodvihne a rozkáže mu aby vstal a odišiel to urobiť. Kamera teraz sníma veliteľa, ktorý sa mu pokloní a rýchlou chôdzou odchádza z trónnej miestnosti. Nasleduje záber na kráľa, ktorý sa povrchne usmeje na odchádzajúceho veliteľa. Zopne si ruky a spokojne vykročí po svojom perzskom koberci  smerom k východu. Záber zhora. Kráľ po štyroch krokoch rozpaží ruky a začne sa točiť okolo vlastnej osi po celej miestnosti. Miestnosťou sa ozýva jeho smiech. Záber teraz sníma kráľa spredu akonáhle sa prestal točiť a zastavil sa pár metrov od schodov k jeho trónu. V pozadí nastal dymový výbuch. Kráľ sa strhne. Kamera sníma kúdoly dymu ktorý sa rozplývajú až nakoniec sa objavia štyri postavy, v ktorých kráľ ihneď spoznáva bohov. Prvá postava je mužská. Je vyšportovaná. Má na sebe červenú róbu  so železnými plátmi okolo ramien a veľký opasok z čiernej kože a zlatou prackou okolo svojho pása. Na hlave má helmu zo zlatými rohmi a miesto pravej ruky má sekyru, podobnú kedysi tým barbarským, lenže bohatšie zdobenú starogermánskymi ornamentmi. Volá sa Yanin a je bohom ohňa.                  Druhá postava je ženská. Má zmyselný pohľad a jej čierne vlasy jej vejú vo vzduchu ako keby bola vo vode, lenže nie až tak neupravene. Z chrbta jej vyrastajú belavé krídla. Je zahalená do svetlomodrej tuniky, ktorá sa jej pri nohách vlní ako kúdoly dymu. Pod tunikou, ktorá sa občasne zvlní pri jej nohách, ujde spod nej kúsok belavého dymu ktorý sa hneď rozplynie, pretože jej nohy sú vzduch. Volá sa Hewa a je bohyňou vzduchu. Tretia postava je opäť mužská. Je to starec z dlhými bielymi fúzmi a bradou. Má múdry pohľad a milý výraz tváre. Opiera sa o drevenú berlu, ktorá má pár lístočkov, a na jej vrchole sedí sýkorka. Je odetý do sivého habitu. Volá sa Jor a je bohom Zeme. Štvrtá postava je ženská. Vyzerá zamyslene, a pôsobí dojmom tichého človeka, avšak výborného poslucháča. Nemá vlasy. Telo jej pokrývajú šupiny modrého sfarbenia, uši má predlžené a vyzerajú ako plutvy. Oči má prenikavé a žlté s kruhovými zrenicami. Medzi ušami a spánkami sú žiabre. Na sebe má oblečené iba chaluhy ktoré jej zahaľujú iba tie najchúlostivejšie miesta. Medzi prstami na nohách a rukách má žlté blany. Volá sa Dwer, a je bohyňou vody. Kráľov povýšenecký výraz a výraz spokojnosti samým zo sebou sa vystriedal s výrazom zdesenia. Kráľ pricupitá k bohom a padne pred ich nohy. Kamera sníma nohy bohov a hlavu kráľa ako sa im klania a bozkáva im ich nohy. Z hlavy mu padá koruna a kotúľa sa preč od záberu. Kráľ neprestáva drmoliť ako ich tu víta. Záber sa vzdiali a sníma všetky postavy. Yanin vraví z veľkým nechutenstvom a opovrhnutím ku kráľovi aby vstal. Kráľ kajúcne vstáva a neustále sa klania. Kráľ sa pýta prečo bohovia ho poctili návštevou a niečo v zmysle že by vystrojil slávnosť. Yanin mu zbrklo odsekne aby bol ticho.
                 Kamera teraz sníma všetky postavy zboku. Jor pristúpi ku kráľovi a otcovsky sa mu chytí ramena zo slovami je čas. Kráľ spočiatku nechápavo strieda pohľady z Yanina na Dwer, z nej na Hewu, a z Hewy späť na Jora, pričom ustúpi krok dozadu. Jorova ruka mu padla z ramien. Kráľ v tej chvíli pochopil, že je čas jeho smrti, pretože pre kráľov chodili len bohovia aby súdili ich panovanie na mieste (pre obyčajných ľudí chodila iba smrť). Kráľ sa kŕčovito usmial. Z jeho úst vyšlo nejasné:,,                    Zaslúžim si večný odpočinok?´´, pričom na čele sa mu objavili prvé kvapky potu. Yanin sa začal rehotať na plné hrdlo. Kráľ sa zľakol a všetci bohovia sa pozreli na Yanina. Yanin sa začal kráľovi vysmievať že v živote nepočul lepší vtip ako bol tento. Dwer sa pozrela na Yanina krivým pohľadom, a ten stíchol. Dwer sa pozrela na kráľa, ktorý zdesením na to čo ho čaká stratil reč. Dwer mu hovorí, že prišli za ním aby si vybral trest. (Nadväzuje na to legenda, kde pri stvorení sveta bohovia prestali viesť ľudí a vymenovali im vládcov. Dohodli sa že, za každým vládcom prídu osobne aby si vybral odmenu za svoje panovanie nad ich deťmi.). Kamera sníma ako kráľ padá k nohám bohom a začína ich odprosovať aby mu dali ešte kúsok času. Bohovia od kráľa odskakujú. Kamera teraz sníma Yanina ako zdrapne kráľa zo zeme a začne sa mu vyhrážať, že mu ublíži, že by mal niesť dôsledky za svoje činy a že nič mu nepomôže, pritom z kráľovi vypadávajú mince z vreciek. Kráľ kričí a začína plakať. Jor chytí Yaninovi ruku a pohrozí mu aby ho položil. Yanin sa upokojí a položí kráľa, pričom mu pozrie hrozivo do očí a odstúpi od neho. Kráľ si utiera slzy a srdcevúco plače. Dwer pristupuje k nemu a dotýka sa jeho tváre. Kráľ sa zľakol a trochu s ním trhne. Kamera teraz sníma tváre Dwer a kráľa. Dwer mu prejde svojimi palcami na rukách cez slzné kanáliky čím mu zastavuje mu plač, pričom mu chápavo pozerá do oči, no nemá v nich zľutovanie. Záber zostáva na kráľovi. Prichádza k nemu Hewa a kamera sníma ich dvoch a bohov v pozadí. Hewa mu začne rozprávať o jeho činoch. Záber zostáva na Hewe a kráľovi, ale po okrajoch záberu sa objavujú kráľove spomienky na jeho činy v šedivastých farbách ktoré sa objavia a hneď sa začnú rozplývať. Vidno v nich ako vydáva rozkaz vojakom a hneď nato nasleduje obraz ako vykrádajú dedinu privysokými daňami. Potom sa objavuje obraz ako ho korunujú a ako sľubuje že sa o krajinu postará a hneď na to je vidieť ako bujaro oslavuje, a kupuje drahé maste zo zahraničia na svoju tvár, pričom mu pod okenicami zámku hladuje obyvateľstvo. Kráľ si uvedomuje svoju chybu z Hewinho rozprávania a obrazce sa rozplynú. Kráľ v tejto chvíli prijal rozhodnutie bohov. Kráľ sa otáča k zvyšným bohom. Vraví im že je zmierený a že vypočuje ich tresty, pričom zhadzuje svoj drahý hermelín a odhadzuje svoj zlatý náhrdelník. Pristupuje k nemu Yanin a chytí ho okolo ramien. Celý vysmiaty s ním zatrasie, no kráľ smutne hľadí do zeme. Yanin sa mu nakloní k uchu a začne mu rozprávať o jeho treste. Záber sa priblíži na kráľovo čelo a zmení sa hneď na záber, ktorý ukazuje kráľovu predstavu o Yaninovom treste. Kráľ kričí v bolestiach a naokolo sú plamene. V pozadí počuť ako Yanin rozpráva kráľovi o treste. Záber sa hneď skončí. Záber sa rýchlo vzdiali od čela kráľa. Kráľovi sa objavil na čele pot. Slušne Yanina odbije so slovami o svojej čistej a krásnej tvári a nechce ju mať poškodenú. Yanin sa mu pozrie do očí a hovorí mu, že nech si to ešte rozmyslí a odstúpi. Zo záberu ku kráľovi pristúpi Hewa, zo zmyselným pohľadom, a fúkne mu trochu fialového dymu pred oči. Kráľ sa zastrie zrak. Začne kašľať a pýtať sa jej čo robí. Trochu sa zapotáca ale udrží rovnováhu. Hewa sa prenesie ku kráľovi, ktorý trochu od nej odstúpil. Ruku si položí na jeho rameno a zmyselne naňho pozrie. Začne mu rozprávať aký trest mu prichystala. Záber zakryje kúdol dymu. V zábere je teraz kráľ, ktorý lieta sem a tam. Vždy padá, vždy sa otačá no nikdy nedopadne. Vetry sa s ním hrajú ako s páperím. V pozadí počuť ako Hewa rozpráva kráľovi o treste. Záber sa priblíži na je ho ruky ktoré najmenšie prúdy rozrezávajú a vytvárajú mu tak drobné ranky a jazvy. Záber zmizne ako kúdol dymu. V zábere je kráľ a Hewa. Kráľ začne ťažko dýchať a Hewa sa mu pozrie na hruď a potom do očí zo zvedavým pohľadom. Kráľ ju odsunie zo slovami nechce si vysušiť a poničiť svoju tvár. Hewa sa len usmiala a otočila sa za Yaninom a odišla k nemu. Ku kráľovi pristúpila Dwer. Tá sa mu pozrela do očí skúmavým pohľadom. Dwer mihne rukou pričom za sebou zanecháva stenu vody. Záber sa priblíži do steny vody a stmavne. V pozadí počuť ako Dwer rozpráva kráľovi o treste. Na zábere vidieť ako kráľ sa víri v obrovskej gule vody. Prúdy v guli  vody sú nesmierne silné a neustále sa s kráľom hrajú. Kráľ precitne a záber sa vzdiali. Kráľ odstúpi zo strachom od Dwer a tá za ním s očakávaním pozerá. Kráľ ju odmietne z dôvodu že jeho tvár by príliš zvlhla. Záber  ukazuje na odchádzajúcu Dwer, ktorá sa tiež usmieva ako Hewa a míňa Jora, ktorý sa približuje ku kráľovi.                            Medzitým je slnko skoro pod obzorom a  miestnosť stmavla. Jor pristúpil ku kráľovi ako otec. Prišiel k nemu s úsmevom a zahľadel sa kráľovi do očí. Kráľ nevedel čo má od neho čakať tak sa mu zahľadel do očí tiež, ale plný neistoty. Jor prehovoril ku kráľovi pomaly a pokojne. Mávol palicou pred kráľom a záber sa zmenil. V zábere je vidieť ako kráľ nosí ťažký balvan, kedysi sopečnou krajinou, kde obloha bola čierna od ťažkých mrakov. Záber sa vzdiali a vráti sa na Jora a kráľa. Kráľ sa zo zamysleným pohľadom pozrie na Jora a potom pozrie do zeme. Otočí sa  k Jorovi a odpovie mu, že súhlasi z jeho trestom, pretože si nemá ako pri jeho treste poškodiť tvár. Začína sa všetko triasť a rozmazávať. Záber sa zmení ako kráľ pozrie hore, a potom už padá bezdnou jamou.                        Okolo neho je vír farieb. Kráľ dopadne na tvrdú sopečnú skalu. Vstane a otrasie sa.
                   Pozrie pred seba a uvidí Jora ako stojí na vyššej skale. Jor mávne palicou a sýkorka vzlietne. Záber sníma ako sýkorka letí a ako pristane na pleciach kráľa. Kamera sníma kráľa, ako mu zo sýkorky na jeho pleciach vzniká balvan a zväčšuje sa. Kráľ ide ku Jorovi, avšak cesta sa mu predlžuje. Kráľovi každým krokom balvan oťažieva. Záber sníma ako sa kráľ vlečie kameňom malou uličkou medzi čiernymi útesmi. Kamera sníma ako kameň sa zväčšil, kráľ to nevydržal a tvárou spadol na stenu čierneho útesu. Kráľ sa pomaly a otrasený dvíha zo zeme a chytá sa za tvár. Tvár ho páli od sivého piesku zmiešaného s popolom a začne kričať. Tvár má poškriabanú a zaliatu krvou. Objaví sa pri ňom Jor. Kráľ sa pozrie naňho, potom na svoje ruky od krvi. Jor si čupne a a chytí kráľa za plece. Kráľ pozrie naňho. Jor kráľovi vysvetľuje, že keby nebol zahľadený do seba tak, a keby ešte dával pozor na dôležitejšie veci ako svoju tvár, tak by tu nebol. Záber ukazuje balvan ktorý sa mení naspäť vtáčika. Vtáčik priletel na Jorovu berlu a sadol si na ňu. Kráľ prestal plakať. Jor sa mu prizná, že keby si vybral (záber ukazuje ako by to v skutočnosti vyzeralo) Yaninov trest, tak by mu horelo iba telo no tvár nie. Keby si vybral Hewyn trest,( ďalší záber ukazuje ako by to v skutočnosti vyzeralo) tak by hlavou bol zakliesnení o skalu a vetry by sa mu hrali len s telom, takže tvár by mal v poriadku.                    
                          Keby prijal Dweryn trest, ( ďalší záber ukazuje ako by to v skutočnosti vyzeralo) tak by mu hlava trčala von z vodnej gule, aby mohol dýchať. Záber sa vracia na Jora a kráľa. Jor položil ruku na kráľovo plece a hovorí mu, že keďže si vybral jeho trest tak tu mal pochopiť že sebeckosť je zlá vlastnosť a že inde by trpel už naveky. Záber sníma Jora a kráľa s pozadím kde sa objavia bohovia s kúdolom dymu. Všetci sa usmievajú. Kráľ je zarazený. Jor sa dotýka kráľovej tváre a tvár sa kráľovi vracia do pôvodného stavu. Kráľ vstal užasnutý a zničený. Jor ho objal. Kráľ pochopil že okrem toho čo mu Jor povedal, že musí všetko zlé napraviť. Okolie začína jasnieť a kráľ sa objavil na podlahe svojej miestnosti. Záber sa začne vzďaľovať. Rozprávač dodáva že všetko sa odvtedy zmenilo a kráľ už nebol egoista. 

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára