že za niečím sníš, a za niečim sa biješ,
avšak srdce každého človeka túži,
a chce len tých svojich 21 ruží.
Život ti plynie, stále máš boj,
miestami v žalúdku máš motýlí roj,
stojíš blízko vatry, čo spálil ťa do dňa,
no ty pri nej stojíš a desíš sa jej ohňa.
Zúfale sníš o dotyku prameňa,
To čakáš od sochy, ktorá je z kameňa?
Veríš lžiam vyrytým do kníh,
a blúdiš sám ako osamelý mních.
Nevnímaš ruže, hoc ťa aj poškrabú,
rany sú jediné, čo v živote neklamú,
a v momente smrti chceš skúsiť to znova,
no šanca už odišla, šťastie si schoval.
Modrasté nebo Ťa v duši len bolí,
kamenné srdce Ti o hlade horí,
namiesto nádeje čo okolo krúži,
daj svojmu srdcu tých 21 ruží.
Kamennou ruinou nikdy nebudeš,
hoc slzy roníš a i tak nikdy neplačeš,
ak sa Ti život už nadobro zhnusil,
21 ruží je to, čo si neskúsil.
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára